Zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti 

Podľa § 9 je občan so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona občan, ktorý je uznaný za invalidného občana, alebo občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % . Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania posudkom Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia. V paragrafe 13 zákona o službách zamestnanosti sa píše, že do pôsobnosti úradu pri integrácii občanov so zdravotným postihnutím patrí aj zriaďovanie špeciálnych organizačných útvarov na integráciu občanov so zdravotným postihnutím (označovať v evidencii voľných pracovných miest miesta, ktoré nie sú vhodné pre občanov so zdravotným postihnutím, kontrolovať dodržiavanie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa a kontrolovať plnenie povinnosti podľa § 63 ods. 1.). V nasledujúcom paragrafe je citované, že občan má právo na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, sexuálnej orientácie, jazyka, veku, zdravotného postihnutia, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia okrem prípadu, ak to ustanovuje zákon, alebo ak je na prístup k zamestnaniu vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe zamestnania, ktoré má byť sprostredkované. V zákone sa ďalej uvádza právo na vzdelávanie občanov zo zdravotným postihnutím potrebným na získanie zamestnania na trhu práce a rôzne iné podporné opatrenia aktívneho trhu práce.

Najpodstatnejšími zložkami tohto zákona pre zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím sú: 1. Chránená dielňa 2. Samostatná zárobková činnosť občanov zo zdravotným postihnutím 3. Agentúra podporovaného zamestnávania 4.

Pracovný asistent

1. § 55 Chránená dielňa a chránené pracovisko – sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická osoba alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím. Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska prizná úrad na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia. Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa tohto zákona sa považuje aj výrobné družstvo invalidov. Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. V chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku môžu pracovať aj občania, ktorým sa poskytuje získanie odborných zručností, a zamestnanci, ktorí pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie, ak pre nich zamestnávateľ nemá iné vhodné zamestnanie. Právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Podľa § 56 sa poskytuje príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie. Zamestnávateľovi, ktorý zriadi chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, sa poskytuje príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa poskytuje vo výške najviac 100 % z 24-násobku minimálnej celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa príspevok poskytuje. Poskytnutý príspevok sa zvyšuje o preukázané dodatočné náklady v porovnaní s preukázanými nákladmi na vytvorenie pracovného miesta pre uchádzača o zamestnanie, ktorý nie je občanom so zdravotným postihnutím, súvisiace s rozšírením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, alebo s úpravou ich priestorov. Ďalej s vybavením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska strojmi, zariadeniami a pracovnými pomôckami potrebnými na vykonávanie činnosti občanom so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku,inštaláciou spomínaných špeciálnych pomôcok, strojov, zariadení a iných pracovných pomôcok prenajatím priestorov, ak nejde o prenájom nebytových priestorov medzi blízkymi osobami, splácaním úrokov z účelového úveru na nákup zariadenia. Príspevok na úhradu preukázaných dodatočných nákladov, sa poskytuje aj na prispôsobenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré sa nachádza mimo chránenej dielne, alebo chráneného pracoviska. Ďalej sa príspevok poskytuje aj samostatne, vo výške najviac 100 % z 12-násobku minimálnej celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 platnej ku dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa príspevok poskytuje. Tento príspevok sa neposkytuje na zakúpenie nehnuteľnosti, na prístavbu a rekonštrukciu vlastnej nehnuteľnosti ani na nákup motorového vozidla s výnimkou lízingu na nákup motorového vozidla. Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránená dielňa alebo chránené pracovisko, ak o tento príspevok zamestnávateľ písomne požiada; súčasťou žiadosti je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Pracovné miesta, na ktorých zriadenie bol poskytnutý príspevok sa môžu obsadzovať len občanmi so zdravotným postihnutím. Inými zamestnancami sa môžu tieto pracovné miesta obsadiť, ak sú dočasne voľné, iba s predchádzajúcim písomným súhlasom úradu, a to na obdobie nepresahujúce deväť mesiacov.V prípade osôb so zdravotným postihnutím je to na obdobie nepresahujúce 24 mesiacov. Dĺžka trvania zriadenej chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je najmenej tri roky. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba túto podmienku nesplní, je povinná vrátiť pomernú časť príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku nebola vykonávaná pracovná činnosť – najneskôr do troch mesiacov, ak sa s úradom nedohodne na inej lehote. Právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná nahlásiť do 30 kalendárnych dní úradu všetky zmeny na tých pracovných miestach v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré jej bol poskytnutý príspevok. Právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná vrátiť celú sumu príspevku, ktorý jej bol poskytnutý na toto pracovné miesto, ak nesplní podmienky. Úrad uzatvorí so zamestnávateľom písomnú dohodu o poskytnutí príspevku. Dohoda o poskytnutí príspevku obsahuje najmä: • počet, profesijnú a kvalifikačnú štruktúru zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, prijatých na pracovné miesta zriadené v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, • počet mesiacov zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, • výšku príspevku a spôsob jeho poskytovania, • dátum zriadenia pracovného miesta, • obdobie prevádzkovania pracovného miesta, • spôsob a lehotu preukazovania použitia poskytnutého príspevku, • spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok, • záväzok právnickej osoby alebo fyzickej osoby, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní.

2. Samostatná zárobková činnosť občanov zo zdravotným postihnutím. Podľa § 57 sa poskytuje aj príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Ide o občana so zdravotným postihnutím, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. V tomto prípade sa poskytuje príspevok na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. O tento príspevok sa musí požiadať písomne. Súčasťou žiadosti o poskytovanie príspevku je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa poskytuje občanovi so zdravotným postihnutím vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie v určenej dĺžke, ktorý začne a bude v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať alebo vykonávať nepretržite najmenej dva roky. Príspevok sa poskytuje vo výške najviac 100 % z 24-násobku minimálnej celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa príspevok poskytuje. Tento príspevok sa zvyšuje o preukázané dodatočné náklady v porovnaní s preukázanými nákladmi na prevádzkovanie, alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie, ktorý nie je občanom so zdravotným postihnutím. Ide o náklady vypísané v predošlom paragrafe 56 citovaného zákona.

3. Agentúra podporovaného zamestnávania podľa § 58 je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje služby občanom so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaným občanom a zamestnávateľom zamerané na uľahčenie získania zamestnania alebo na udržanie zamestnania, prípadne na uľahčenie získania zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a dlhodobo nezamestnaných občanov. Agentúra podporovaného zamestnávania vykonáva najmä tieto činnosti: 1. Poskytovanie odborného poradenstva zameraného na podporu a pomoc pri získaní a udržaní si pracovného miesta, poskytovanie pracovnoprávneho a finančného poradenstva pri riešení nárokov občanov so zdravotným postihnutím vyplývajúcich z ich zdravotného postihnutia a poskytovanie odborného poradenstva pri získaní a udržaní si pracovného miesta dlhodobo nezamestnaným občanom. 2. Zisťovanie schopností a odborných zručností občanov so zdravotným postihnutím a dlhodobo nezamestnaných občanov vzhľadom na požiadavky trhu práce. 3. Vyhľadávanie vhodného zamestnania pre občana so zdravotným postihnutím a pre dlhodobo nezamestnaného občana a jeho sprostredkovanie. 4. Poskytovanie odborného poradenstva zamestnávateľovi pri získavaní zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím alebo dlhodobo nezamestnanými občanmi, a pri riešení problémov počas ich zamestnávania. 5. Vykonávanie výberu vhodného občana so zdravotným postihnutím alebo vhodného dlhodobo nezamestnaného občana na pracovné miesto na základe požiadaviek a nárokov zamestnávateľa. 6. Poskytovanie odborného poradenstva zamestnávateľovi pri úprave pracovného miesta a pracovných podmienok pri zamestnávaní konkrétneho občana so zdravotným postihnutím. Tieto činnosti môže agentúra podporovaného zamestnávania vykonávať pre uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, a pre uchádzača o zamestnanie, ktorý je dlhodobo nezamestnaným občanom, na základe uzatvorenej písomnej dohody s príslušným úradom. Za tieto činnosti môže agentúra účtovať finančnú úhradu od zamestnávateľa na základe uzatvorenej dohody. Aj fyzická osoba môže vykonávať podporované zamestnávanie, ak je bezúhonná, má minimálne úplné stredné vzdelanie a má na túto činnosť povolenie. U právnickej osoby musí podmienku bezúhonnosti a podmienku minimálne úplného stredného vzdelania spĺňať osoba, ktorá koná v mene agentúry podporovaného zamestnávania. Povolenie na vykonávanie činnosti agentúre podporovaného zamestnávania vydá ústredie najviac na obdobie piatich rokov. Na základe písomnej žiadosti agentúry podporovaného zamestnávania môže ústredie platnosť povolenia predĺžiť. Na tento účel sa podáva písomná žiadosť, ktorej presný obsah je v citovanom zákone. Zároveň sú tu citované aj dôvody, pre ktoré sa môže činnosť agentúry pozastaviť, alebo zrušiť. Ide o nový nástroj aktívneho trhu práce, ktorý na Slovensku ako pilotný projekt zaviedlo Občianske združenie Inklúzia na čele s pani PhDr. Vierou Záhorcovou a tento projekt sa ujal až natoľko, že v súčasnosti je viacero týchto agentúr po celom území Slovenskej republiky. Dá sa preto potvrdiť, že štát od neziskového sektora preberá na ňom odskúšané zaujímavé projekty na zabezpečenie efektívnejšieho fungovania spoločnosti.

4. Pracovný asistent. Príspevok na činnosť pracovného asistenta § 59, je taktiež novým nástrojom aktívneho trhu práce. Úrad poskytuje zamestnávateľovi príspevok na činnosť pracovného asistenta. Pracovný asistent je zamestnanec, ktorý poskytuje pomoc zamestnancovi alebo zamestnancom, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času. Pracovný asistent musí mať vek 18 rokov a spôsobilosť na právne úkony. Príspevok sa poskytuje mesačne vo výške najviac 90 % celkovej ceny práce na činnosť jedného pracovného asistenta počas dĺžky trvania pracovného pomeru zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, alebo zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím v priamej starostlivosti asistenta. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ sídlo. Úrad uzatvorí so zamestnávateľom dohodu o poskytnutí príspevku. Dohoda o poskytnutí príspevku obsahuje najmä: počet zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím v priamej starostlivosti jedného pracovného asistenta. Počet pracovných asistentov. Výšku príspevku a dĺžku poskytovania príspevku. Spôsob poskytovania príspevku. Spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti pri nesplnení dohodnutých podmienok.

5. Nárok na príspevky pri zamestnávaní ľudí so zdravotným postihnutím a povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím. Podľa § 60 sa môže poskytnúť aj príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov sa poskytuje právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak o tento príspevok písomne požiada najneskôr do 31. marca po uplynutí kalendárneho roka, za ktorý príspevok žiada. Prevádzkové náklady podľa odseku sú náklady na obstaranie prístrojov, nástrojov, náradia a ochranných pracovných prostriedkov, ďalej náklady súvisiace so zabezpečovaním činnosti a administratívy chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Náklady na dopravu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode je zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, vo výške najviac 7-násobku minimálnej celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 ku koncu kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného občana so zdravotným postihnutím. Na príspevok môže úrad poskytovať preddavok vo výške najviac 50 % zo sumy na jedného občana so zdravotným postihnutím. Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím ošetruje § 63,podľa ktorého je zamestnávateľ povinný: • zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné podmienky na výkon práce, • vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania, • viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím, • zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím a ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, si na účely plnenia povinného podielu zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím započítava, ako keby zamestnával troch takých občanov. Celkový počet zamestnancov na účely tohto zákona, je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Do celkového počtu zamestnancov sa nezapočítavajú zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí. Zistený počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, a skutočný počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor.

Dôležitým pre financovanie chránených dielní je § 64, ktorý sa zaoberá zadávaním zákaziek na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, vo výške povinného podielu podľa § 63, môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov. Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa odseku 1 je potrebné zadať zákazku v rozsahu 1 400 odpracovaných hodín za kalendárny rok alebo 120 odpracovaných hodín za kalendárny mesiac. Zamestnávateľ, ktorý zadaním zákazky splní povinnosť podľa § 63, je povinný úradu preukázať najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vymedzuje § 65 zákona o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím (odvod vo výške trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, v ktorom sa odvod za nesplnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím odvádza). Ak úrad viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím, len časť kalendárneho roka, odvod sa znižuje o sumu, ktorá je súčinom sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej k 31. marcu kalendárneho roka, v ktorom sa odvádza odvod za neplnenie povinného podielu, počtu občanov so zdravotným postihnutím a polovice počtu mesiacov, počas ktorých úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie neviedol. Ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, rozhodne úrad o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

 

Autor: PaedDr. Dušan Mikulec, MPH